Prvotné zážitky Petra Macka so sochárskymi inšpiráciami sa datujú ešte do doby jeho štúdií na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Uherskom Hradišti, na kamenosochárskom odbore u profesora, akademického sochára Jana Habartu (1976 – 1980). Neskôr, v 90 - tych rokoch sa pre jeho tvorbu stali príznačné monumentálne cítené kamenné objekty, charakteristické rastrovaním ale predovšetkým suverénnou precíznosťou geometrizujúceho tvaru, často s robustne opracovaným povrchom. Diela inšpirované prírodou a krajinou, ktoré rešpektovali tvarové a farebné dispozície kameňa niekoľkých druhov a stupňov tvrdosti ( pieskovec, bridlica, maďarský mramor...) boli zväčša kombinované s kovovým, spravidla cínovým materiálom. S rešpektom k harmónii tvarov autor svoje poznatky sústreďoval do kamennej hmoty objektov, komponovaných často na hranici abstrakcie, objavne reflektujúcich tendencie súčasného slovenského moderného sochárstva.
Po dvadsiatich rokoch tvorivej odmlky v sochárovi ale zostalo mnoho nedopovedaného. Dnes autor svoje myšlienky a predstavy, ktoré v ňom neprestali pulzovať, opäť zhmotňuje do vlastnej vizuálnej metafory krajiny, ktorej príbeh sa rozhodol vypovedať. Krajinu má nadovšetko rád, celoživotne z nej čerpá inšpiráciu, tak v minulosti, ako aj vo svojich najnovších dielach, ale už nie z kameňa, ale pálenej šamotovej hliny.
Peter Macko zmenil sochársky materiál, ale nezmenil seba. Má rád to čo tvorí, preto tvorí pre radosť, pre hru. Jeho nová sochárska matéria ho napĺňa neuveriteľnou inšpiráciou, kreativitou a variabilitou. Skúma možnosti hliny, jej farebné premeny pri vypálení, hľadá nové pigmenty a glazúry, objavuje nové tvary. Vytvára tak vlastný trojrozmerný archetyp krajiny, zbavený všetkých popisností a detailov. Aj keď do názvov svojich diel zakódoval indície označujúce určité krajinné scenérie, konečný úsudok ponecháva na fantáziu vnímavého diváka.
Peter Macko vo svojej sochárskej tvorbe mieša alchýmiu vlastných pocitov, priam nutkavého tvarovania, vrstvenia a hľadania. Ale je to predovšetkým sloboda myslenia a radosť z nových umeleckých objavov, ktorú koncentruje do dynamicky vznikajúcich diel, dnes už tvoriacich neoddeliteľnú súčasť jeho činorodej osobnosti.
Ela Porubänová
